Senná nádcha - alergia na peľ

Najznámejšia a najrozšírenejšia forma alergie: senná nádcha, alebo inak peľová alergia, pollinóza, alergická rinitída

Peľová alergia - príznaky

• škrabanie v nose, očiach, prípadne v hrdle, slzenie, kýchanie, výtok z nosa, upchatý nos

Epidemiológia

V závislosti od oblasti výskytu rôznych druhov rastlín, prípadne toxínov z prostredia uvádza sa, že vo vyspelých západných krajinách od 10 až do 25% obyvateľstva trpí na sennú nádchu. Pritom okolo roku 2000 sa udával výskyt alergickej rinitídy od 0,5 do 10%.

Špecifiká pollinózy v rámci kontextu problematiky alergie

• jednoznačný sezónny výskyt je závislý od kvitnutia problémových rastlín
• počas peľovej sezóny je úplné vyhýbanie sa alergénu prakticky nemožné
• viaceré alergény spôsobujú identické symptómy
• závislosť na čase (ráno je emisia peľov najvyššia) a meterologických podmienkach (vietor, slnko, dážď, inverzia, apod.)
• fyzický výskyt pôvodcu alergénu môže byť vzdialený. Peľ dokáže cestovať aj niekoľko stoviek kilometrov vo výške 5000 metrov.
• Znečistenie ovzdušia často robí peľový alergén agresívnejším
• Rozloženie výskytu v spoločnosti podľa veku je v princípe nasledovné: začína zvyčajne od 5 rokov, okolo 20. - 30. roku je najvyšší a znižuje sa po 40. roku

Alergia na trávy je najčastejším typom peľovej alergie v Európe.

Najdôležitejšie trávovité alergény zoradené podľa významu:

• Psinček tenký (Agrostis tenius)
• Lipnica lúčna (Poa pratensis)
• Hrebienka obyčajná (Cynosurus cristatus)
• Reznačka laločnatá (Dactylis glomerata)
• Tomka voňavá (Anthoxanthum odoratum)
• Timotejka lúčna (Phleum pratensis)
• Psiarka lúčna (Alopecurus pratensis)
• Ovsík obyčajný (Arrhenatherum elatius)
• Medúnok vlnatý (Holcus lanatus)
• Mätonoh trváci (Lolium perenne)
• Kostrava lúčna (Festuca pratensis)
• Stoklas mäkký (Bromus mollis)

Pre alergikov na trávy je celkom užitočné poznať ako vyzerajú tie "ich" druhy tráv, na ktoré reagujú, alebo reagovali v minulosti. Väčšina z nás z videnia pozná vyššie uvedené trávy, ale zvyčajne nepozná ich botanický názov, či už slovenský alebo latinský. Vyššie uvedené druhy tráv spôsobujú vyše 95% všetkých alergií na trávy, najväčšie problémy alergikom spôsobujú počas mesiaov máj a jún.

Druhým najčastejším typom peľovej alergie je alergia na peľ skorých stromov/drevín.

Pele týchto štyroch stromov najčastejšie spôsobujú sennú nádchu na jar: lieska, vŕba, jelša, breza. Po miernej zime lieska, jelša a vŕba môžu začať kvitnúť už v januári a februári, breza kvitne a spôsobuje problémy najmä počas marca a apríla.

Peľ ako alergén

Peľové zrná, ako alergén sa vyskytujú najmä v exteriéri (za predpokladu dodržiavania istých pravidiel na zamedzenie vniku peľových zŕn do interiéru). Avšak aj krátkodobý kontakt s alergénom dokáže spustiť akútny prejav peľovej alergie, nehovoriac o reziduách peľových zŕn v prínosových dutinách.

Počas bežného peľového dňa množstvo vdýchnutého peľa sa pohybuje od niekoľkých do niekoľko tisíc peľových zŕn. Už 5 až 50 peľových zŕn dokáže vyvolať symptómy sennej nádchy.

Pre ilustráciu: 1 klas žita vyprodukuje až 4 milióny peľových zŕn

Na to, aby peľ niektorej rastliny pôsobil ako alergén spravidla spĺňa nasledovné kritériá (Thommenove postuláty): 

• peľ rastliny je prenášaný vetrom (výnimku tvorí lipa a vŕba, ktoré sú opeľované vetrom ako aj hmyzom)
• peľ musí byť produkovaný vo veľkom množstve
• peľ musí byť malý a ľahký, aby mohol byť prenášaný na veľké vzdialenosti
• rastlina musí byť rozšírená na veľkom území
• peľ musí byť silne alergizujúci (samotné vysoká koncentrácia v ovzuší nestačí, viď. napr. peľ borovice)

Peľová alergia a jej liečba

Polinóza je najčastejšia a počas sezóny značne zaťažujúca forma alergie. Z tohto dôvodu existujú rôzne terapeutické postupy, odporúčania pre pacientov. Niektoré sú zmysluplné, iné nie.

Úplné vyhýbanie sa alergénu v zmysle úplnej izolácie je v peľovej sezóne praktiky nemožné. Existujú technické opatrenia na elimináciu alergénov (filtre, ionizátory), ktoré však často neprinášajú dostatočnú úľavu.

V podstate všetci alergici berú nejaké farmaceutické lieky na potlačenie symptómov (antihistaminiká, stabilizátory mastoytov, kortikoidy..). Tieto do väčšej alebo menšej miery potlačujú prejavy alergie, avšak neadresujú príčinu, t.j. ich úlohou nie je vyliečiť alergika, ale zmierniť symptómy. 

Ďalšiu možnosť, ktorú ponúka klasická alopatická liečba je tzv. hyposenzibilizácia, špecifická imunoterapia. Táto metóda sa síce zameriava na príčinu, avšak prináša so sebou svoje limity a riziká. Pri tejto metóde ide väčšinou o injekčne podávaný alergén počas niekoľkých rokov, s tým, že sa množstvo alergénu postupne zvyšuje. Pri tejto hyposenzibilizácii hrozí anafylaktický šok a vykonávať by sa mala pod prísnym dohľadom lekára, ktorý je pripravený zvládnuť anafylaktickú reakciu a kardio-pulmonárnu resuscitáciu. Väčšinou sa odporúča u sezónnych alergikov u ktorých nezaberá medikamentózne zmierňovanie príznakov, neodporúča sa u silných alergikov a astmatikov, pretože, tí zvyknú veľmi intenzívne reagovať. Kontraindikované je taktiež u detí do 5 rokov, pacientov užívajúcich betablokátory, ACE inhibítory a tehotné ženy. Neodporúča sa vôbec pri alergii na prach, roztoče, zvieraciu srsť, potraviny, keďže pri týchto spravidla neprináša úľavu. Pre účinnosť terapie je nevyhnutné presne odhaliť spúšťacie alergény. Alergén taktiež musí spôsobovať IgE sprostredkovanú reakciu. Avšak progresívne vystavovanie sa alergénu vedie skôr k produkcii IgG, ako IgE. V princípe by táto metóda mala opodstatnenie, ak by neexistovala iná účinná a bezpečnejšia metóda. Imunoterapia by mala byť metóda poslednej voľby, ak iná forma terapie u alergika nezaberá.

Ďalšie viac-menej účinné formy terapie sennej nádchy sú akupunktúra, homeopatia a neuroterapia.

Biofyzikálna forma liečby pomocou biorezonančného prístroja Bicom rieši taktiež príčinu alergie, metodika nie je zameraná len na zmierňovanie prejavov. Pomocou upravených frekvenčných vzorov alergénov dochádza k znižovaniu citlivosti na alergén. Výhodou je, že pri sennej nádche môže byť terapia uskutočňovaná aj počas peľovej sezóny, kedy u ľahších foriem alergie dochádza do pár dní k výraznému ústupu prejavov alergie. Priemerná doba liečby je cca 3 mesiace. Liečbu je možné absolvovať celoročne. Odporúča sa začať s liečbou ihneď na začiatku sezóny, tak, aby alergické prejavy už počas prichádzajúcej sezóny boli čo najmiernejšie, prípadne žiadne.