Tinitus – Hučanie, pískanie v ušiach

Autor: MUDr.Peter Bandura- Altemeda- Centrum alternatívnej medicíny

Približne 15% pacientov, ktorí navštívia všeobecného lekára sa sťažuje na hučanie v ušiach (u pacientov na ORL ambulanciách je toto číslo dokonca vyššie - dosahuje viac ako 25%). Tinitus je komplex symptómov ovplyvňujúci ľudský sluch, ktorý je spôsobený mnohými faktormi a ktorý sa prejavuje rôznymi spôsobmi.

Definícia a epidemiológia

Pokiaľ tinitus nastane dočasne bez morfologických zmien je neškodný. V prieskume z r. 1998 (Reprezentatívny prieskum nemeckej ligy pre Tinnitus ), približne 2,9 milióna ľudí v Nemecku sa sťažovala na zvonenie v ušiach (z "tinnire" latinsky zvonenie). Ďalšie retrospektívne výsledky výskumu odhalili, že v priebehu roka má 10 miliónov ľudí skúsenosti s tinitom trvajúcim dlhšie ako päť minút.

Tri milióny dospelých má chronický tinitus. 37% ho vníma len v tichu (stupeň 1 závažnosti). U 44% postihnutých ľudí je tinnitus do značnej miery skrytý hlukom, zatiaľ čo 17% si ho sú vedomí aj za prítomnosti veľmi hlasného zvuku.

Príčiny vzniku tinitu

Až doteraz sa nenašlo zrozumiteľné vysvetlenie patofyziológie tinitu. Nielen stredné ucho, ale aj centrálne sluchové procesy môžu určite byť spúšťacimi faktormi. Zmyslový orgán ucho može byť definitívnym miestom pôvodu akútneho tinitu. Ucho podlieha rôznym vplyvom a tinitus nemožno vysvetliť iba ischemickými procesmi. Okrem patologických procesov v synapsách 8. hlavového nervu majú významnú úlohu aj spontánne výboje alebo inhibična dysfunkcia. Nedávne štúdie ukazujú, že tinitus môže byť interpretovaný ako dôsledok reorganizácie procesov v centrálnom sluchovom systéme. Ménierova choroba s endolymfatickým hydropsom (zodpovedná za 10% prípadov tinitu), iné typy dysfunkcie vnútorného ucha, nevyvážená činnosť v retrokochleárnej oblasti alebo centrálne nervové vlákna s tlakovými / degeneratívnymi procesmi by tu mali byť všetky uvedené iba ako ďalšie príčinné faktory. Tinitus vyvolaný len v dôsledku stresu je určite populárna teória, ktorá však nie je vedecky dokázaná, napriek tomu sa psychosociálnej poruche pripisuje prognostický význam pokiaľ ide o chronicitu a dekompenzáciu.

Patofyziologické procesy , ktoré môžu spôsobiť tinitus:

I. multifaktoriálne poškodenie vlasových buniek a sluchového nervu
II. Prítomný nález spontánnej aktivity v kochleárnom nerve a nadradenom sluchovom systéme
III. Nervové impulzy v kortexe vedú k vnímaniu tinitu

Klasifikácia podľa stupňa závažnosti

Pacienti subjektívne pociťujú rôznorodé klinické obrazy. Na jednej strane existujú pacienti, ktorí hučanie v ušiach znášajú dobre, iným chronické príznaky spôsobujú značné psychické napätie až poruchy sluchu. Podľa dĺžky trvania možno rozlišovať medzi akútnym tinitom, ktorý trvá štyri týždne a až tri mesiace a subakútnym tinitus medzi tromi až dvanástimi mesiacmi po prvom objaveníí a chronický tinitus, ak zvonenie v ušiach pôsobí dlhšie ako jeden rok.

Na základe klinických prejavov a subjektívneho vnímania rozoznávame 4 stupne tinitu:

I.stupeň - Kompenzovaný – Pacienti sú schopný sa s hučaním v ušiach vyrovnať a nepociťujú žiadne sekundárne príznaky, ale spôsobuje im to určité psychické napätie.
Stupeň II: Hučanie je počuteľné najmä v tichu. Dekompenzovaný - Tinitus má obrovský vplyv na všetky aspekty života a vedie k rozvoju sekundárnych príznakov so značným psychickým vypätím.
Stupeň III: Tinitus vedie k pokračujúcemu poškodenia súkromného a pracovného života. Vplýva na emocionálnu, kognitívnu a fyzickú stránku pacienta.
Stupeň IV: Dochádza k dekompenzácii v súkromnom živote osoby a k pracovnej neschopnosti.

Konvenčná liečba tinitu

V akútnom štádiu sa najčastejšie aplikuje horčík, vitamín E, kortikoidy, lokálne anestetiká venózne, vazodilatačné látky ako pentoxifylín alebo ltáky rastlinného pôvodu a Ginko. Predpokladá sa, že akútny tinitus má za následok s najväčšou pravdepodobnosťou poškodenie kochleárnych buniek spôsobené ichemickými (hypoxickými) procesmi. V dôsledku toho možno každý prípad akútneho idiopatického tinitu považovať za rizikový faktor, ktorý môže viesť k náhlej strate sluchu. Medikamentózna liečba by mala byť nasadená čo najskôr.

Pokiaľ ide o liečenie chronického tinitu, nie sú stanovené jednoznačné liečebné postupy založené na dôkazoch. Je potrebné vykonať audiografické vyšetrenia za účelom určenia pacientovho sluchového prahu, typu poškodenia sluchu a stanovenie vnímania hlasitosti tinitu. Najlepšie výsledky sa dosiahli u pacientov, ktorým bola aplikovaná klasická a doplnková liečba: infúzna liečba, homeopatiká, akupunktúra, oxygenoterapia a biorezonančná liečba. Pri liečbe sa využíva aj neinvazívna transkraniálna magnetická stimulácia a invazívna supradurálna stimulácia, liečivá ako je napríklad neramexan (NMDA receptorov) a antidepresíva sú v súčasnosti predmetom klinických štúdií. Mnohí pacienti u ktorých bola účinná biorezonančná liečba mali problémy v kraniomandibularnej, cervikokraniálnej oblasti a v oblasti jazylky. Súhrne možno povedať, že najlepšie vysledky sa dosiahli pri kombinácii celkovej a lokálnej liečby s využitím akupunktúry a biorezonančnej liečby.